Pštrosie potreby koní
No veľa. Kôň síce bez kamarátov fyzicky nezomrie, zomrie vám duševne. Je to ako keby ste ho vygumovali, oči stratia lesk, hlava ovisne, plecia sa pokrčia =/
"Veď môj kôň je sám a nikoho nepotrebuje, stačím mu ja, konský kamarát mu nechýba" povedal by človek, ktorý vlastní jedného "spokojného" koňa. Jeho kôň nie je spokojný ani šťastný, je len zvyknutý. Zvyknutý na samotu, áno aj na to sa dá zvyknúť. Ja sa napríklad strašne rada ropzprávam sama so sebou, už som si kúpila aj bruchomluveckú loutku. Volá sa Harvepino, ako ten angličan.
"Veď sa mu veľa venujem", ďalej by oponoval. No okay, ale to je ako keby ste si kúpili morča a teraz dúfali, že vám nahradí druhú osobu. Áno, dá sa mu dať bočka, ale moc si s ním nepokecáte. Kone a ľudia majú odlišné jazyky, človek je mäsožravec, kôň jeho obed. Už ste sa niekedy rozprávali s obedom?Áno? A ste si istý, že vám rozumel? Myslím, že nikto tu nie je taký vadný, že by škrabkal zubami koňa na kohútiku ako si to robia kone navzájom, poprípade nikto nehryzkal koňa na zadku, keď ho niečo svrbelo (áno, aj tak si robia kone dobre =) No a to proste chýba, keď sa nemôžete poškrabkať a strašne vás niečo svrbí, no na zbláznenie.
Nemáte sa ani komu posťažovať, ani koho priateľsky potlapkať (kopnúť). Keď priateľsky potlapkáme človeka, tak potom aj on vás potlapká, ale už nie tak priateľsky =/ Ostatné kone nie sú také netýkavky.
Jedináčik. "Máme jedno dieťa, lebo nás veľa stálo a už nemáme financie na ďalšie, ale v budúcnosti bude. Chceme, aby sme mu dali to najlepšie, najlepšie hračky, DVDčka s cool rozprávkami, rallye kočík, korunku z diamantov (a podobné nutné kraviny, no len všetko okrem súrodenca na hranie a lásky)." No a potom začnú problémy. Podobne je to aj s koňmi. Kôň fakt vážne nepotrebuje k šťastiu uzdu vykladanú drahokamami, ani 10 diek, ani hydropónnu trávu, ani solárko (to fakt je aj také pre kone, nerobím si srandu). Kôň potrebuje kamaráta, takého do dažďa. Stačí aj, keď je to len malý tlstý poník k ničomu, poprípade hluchosleponemý pajdavý kriplík, kôň ho bude mať rád =)
Niekedy je to ťažké, živiť dva kone, ale treba si uvedomiť, že buď mám na to, živiť dvoch alebo ani jedného. Časovo to však dvakrát náročnejšie nie je, kone sa medzi sebou zabavia aj samé, človeka nepotrebujú, ani vychádzky na zahnanie nudy, ak majú dostatočne veľký výbeh.
Smutnou vecou je, keď zostane samé žriebätko bez seberovného kamaráta, dosť to poznačí jeho psychiku, keď sa nemá s kým hrať a koho dokopať =) Nevie, kde sú hranice a začne sa hrať s ľuďmi (naozaj nič príjemné). Dokonca ani mamička nie je seberovný "nepriateľ" =) Preto sa zaužívalo dávať mladé nevycválané kone do žriebarne, aj tak z nich nič doma nie je =)
No a na záver, keď je kôň spokojný, potom je aj jeho majiteľ a môžu nadviazať spolu oveľa lepší vzťah =)